Celé sa to začalo tisíce kilometrov od nás. V počiatočných štádiách sme tomu nepripisovali žiaden veľký význam a brali sme to ako obyčajnú správu, ktorú sme už počuli. Stále, aj v momente, keď sa už pandémia nachádzala na našom kontinente, sme si naivne mysleli, že za naše hranice nepríde. Mýlili sme sa. Odvtedy žijeme zvláštnu dobu, na akú sme neboli zvyknutí. Pandémia prevzala kontrolu nad našimi dňami. Fotografia je pre mňa úžasná v tom, že ma aj vo chvíľach, keď mám strach a obavy, núti dávať pozor na to, čo sa vo mne deje a hľadať podobnosti či odpovede na nové a nečakané otázky.

Vo fotografickej sérii Bude dobre som sa nechcel zameriavať na prázdne ulice a ľudí s rúškami. Bolo pre mňa zaujímavejšie denníkovou formou sledovať, ako mi novovzniknutá situácia diktuje pocity a ako som sa spolu s ňou menil. Tieto fotografie sa snažia byť sprievodcom po mojej osobnej ceste v súvislosti s koronavírusom.